Omoseksualidade: diferenças entre revisões

Conteúdo apagado Conteúdo adicionado
Sem resumo de edição
k formatting
Liña 1:
[[Imajen:Gay flag.svg|thumbminiaturadaimagem|Bandeira ne'ebé movimentu direitu omoseksuál sira-nian hodi.]]
[[Imajen:Lesbian married couple.jpg|thumbminiaturadaimagem|Kazál feto omoseksuál ka lezbiana sira-nian.]]
[[Imajen:2019-07-12 Marxa ba Diversidade 4.jpg|thumbminiaturadaimagem|Marsa Diversidade, Dili (2019)]]
[[file:World laws pertaining to homosexual relationships and expression.svg|thumb|
{{legenda | #025 | Países que realizam casamento entre pessoas do mesmo sexo}}
Liña 17:
Organizasaun mahuluk sira saude nian (ne'ebé inklui [[psikolojia]]) afirma katak omoseksualidade ka biseksualidade karaterístika kompativel ho saude mentál no ho ajustamentu sosiál normál netik; instituisaun médiku hirak-ne'e mós la rekomenda katak ema sira tenta seluk sira-nia kondisaun seksuál, tan, aleinde ne'e la'os efikás, ne'e bele kauza estragu psikolójiku sira.<ref>[https://www.apa.org/pi/lgbt/resources/just-the-facts «Just the Facts about Sexual Orientation & Youth»] (ho lia-inglés). American Psychological Association. Konsultadu iha loron 2 Abríl tinan 2011</ref><ref name="Statement">«Statement of the American Psychological Association» (PDF). ''www.apa.org'' (ho lia-inglés). American Psychological Association. 10 Agostu tinan 2006. Konsultadu iha 12 Janeiru tinan 2019.</ref> Iha tinan 1973, omoseksualidade hakmate hetan klasifika tiha nu'udar [[transtornu mentál|transtornu]], bainhira nia hetan hasai tiha hosi [[Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders|Matadalan Diagnóstiku no Estatístiku Transtornu Mentál sira-nian]] (DSM) [[American Psychiatric Association|Asosiasaun Amerikanu Psikiatria nian]]. Iha tinan 1975, [[American Psychological Association|Asosiasaun Amerikanu Psikolojia nian]] adota tiha prosedimentu hanesan.<ref name="Comissão">[https://web.archive.org/web/20110825171230/http://www.pol.org.br/pol/cms/pol/noticias/noticia_090806_001.html# «Nota Pública - Comissão Nacional de Direitos Humanos apóia decisão do CFP»] (ho lia-portugés). POL - Psicologia On Line. iha loron 31 Jullu tinan 2009. Konsultadu iha loron 14 Novembru tinan 2009. Arkivadu hosi orijinál iha loron 25 Agostu tinan 2011.</ref> Iha [[Brazíl]], iha tinan 1984, [[Associação Brasileira de Psiquiatria|Asosiasaun Brazileiru Psikiatria nian]] (ABP) pozisiona tiha an hasoru diskriminasaun no konsidera tiha omoseksualidade hanesan buat ruma ne'ebé la halo aat ba sosiedade.<ref name="Mott">Luis Mott (Setembru tinan 2006). Revista Estudos Feministas, ed. [http://www.scielo.br/scielo.php?pid=S0104-026X2006000200011&script=sci_arttext#tx11 «Homo-afetividade e direitos humanos»] (ho lia portugés). Konsultadu iha loron 31 Maiu tinan 2012.</ref> Iha 1985, ABP hetan tuir hosi [[Konsellu Federál Psikolojia nian Brazíl nian|Konsellu Federál Psikolojia nian]] (CFP), ne'ebé hakmate konsidera tiha omoseksualidade nu'udar desviu seksuál no, iha 1999, hari'i tiha regra sira ba atuasaun psikólogu sira-nian iha relasaun ba lia-husu sira [[orientasaun seksuál]] nian no deklara tiha katak "omoseksualidade la konstitui moras mós lae distúrbiu mós lae [[perversaun]]" no katak [[psikolojia|psikólogu]] sira labele kolabora ho eventu sira no servisu sira ne'ebé propoin [[terapia reorientasaun seksuál nian]].<ref>[[Konsellu Federál Psikolojia nian Brazíl nian|Konsellu Federál Psikolojia nian]] (iha loron 22 Marsu tinan 1999). [https://web.archive.org/web/20120523081444/http://pol.org.br/legislacao/pdf/resolucao1999_1.pdf# «RESOLUSAUN CFP N° 001/99»] (PDF) (ho portugés). Konsultadu iha loron 16 Janeiru tinan 2012. Arkivadu orijinál nian (PDF) iha loron 23 Maiu tinan 2012.</ref><ref name="Couto">Couto, Rodrigo (iha loron 16 Maiu tinan 2010). [https://archive.is/20120730161520/http://www.correiobraziliense.com.br/app/noticia182/2010/05/16/brasil,i=192631/HA+20+ANOS+A+OMS+TIROU+A+HOMOSSEXUALIDADE+DA+RELACAO+DE+DOENCAS+MENTAIS.shtml# «Hori tinan ruanulu, [[Organizasaun Mundiál Saúde nian]] hasai tiha omoseksualidade hosi relasaum moras mentál sira-nian: Konkista selebrada hosi organizasaun sosiál sira planeta tomak nian»] (ho portugés). Correio Braziliense. Konsultadu iha loron 7 Dezembru tinan 2010. Arkivadu hosi orijinál iha loron 30 Jullu tinan 2012.</ref> Iha loron 17 Maiu tinan 1990, Asembleia-jerál [[Organizasaun Mundiál Saúde nian]] (OMS) hasai tiha omoseksualidade hosi lista moras mentál sira-nian, [[Klasifikasaun Estatístiku Internasionál Moras sira-nian no Problema sira Relasionadu ho Saúde|Klasifikasaun Internasionál Moras sira-nian]] (CID), data ne'ebé ona hetan selebra nu'udar [[Loron Internasionál hasoru Omofobia]].<ref name="Comissão">[https://web.archive.org/web/20110825171230/http://www.pol.org.br/pol/cms/pol/noticias/noticia_090806_001.html# «Nota Pública - Comissão Nacional de Direitos Humanos apóia decisão do CFP»] (ho lia-portugés). POL - Psicologia On Line. iha loron 31 Jullu tinan 2009. Konsultadu iha loron 14 Novembru tinan 2009. Arkivadu hosi orijinál iha loron 25 Agostu tinan 2011.</ref><ref name="Couto">Couto, Rodrigo (iha loron 16 Maiu tinan 2010). [https://archive.is/20120730161520/http://www.correiobraziliense.com.br/app/noticia182/2010/05/16/brasil,i=192631/HA+20+ANOS+A+OMS+TIROU+A+HOMOSSEXUALIDADE+DA+RELACAO+DE+DOENCAS+MENTAIS.shtml# «Hori tinan ruanulu, [[Organizasaun Mundiál Saúde nian]] hasai tiha omoseksualidade hosi relasaum moras mentál sira-nian: Konkista selebrada hosi organizasaun sosiál sira planeta tomak nian»] (ho portugés). Correio Braziliense. Konsultadu iha loron 7 Dezembru tinan 2010. Arkivadu hosi orijinál iha loron 30 Jullu tinan 2012.</ref> Ikusliu, iha 1991, [[Amnistia Internasionál]] ona konsidera [[diskriminasaun hasoru ema omoseksuál sira]] nu'udar violasaun [[direitu umanu sira]]-nian.<ref name="Couto">Couto, Rodrigo (iha loron 16 Maiu tinan 2010). [https://archive.is/20120730161520/http://www.correiobraziliense.com.br/app/noticia182/2010/05/16/brasil,i=192631/HA+20+ANOS+A+OMS+TIROU+A+HOMOSSEXUALIDADE+DA+RELACAO+DE+DOENCAS+MENTAIS.shtml# «Hori tinan ruanulu, [[Organizasaun Mundiál Saúde nian]] hasai tiha omoseksualidade hosi relasaum moras mentál sira-nian: Konkista selebrada hosi organizasaun sosiál sira planeta tomak nian»] (ho portugés). Correio Braziliense. Konsultadu iha loron 7 Dezembru tinan 2010. Arkivadu hosi orijinál iha loron 30 Jullu tinan 2012.</ref>
 
== Etimolojia no uzu ==
[[Imajen:Hyakinthos.jpg|thumbminiaturadaimagem|leftesquerda|''[[Zéfiru]]'' no ''[[Jacintu (mitologia)|Jacintu]]'' reprezentadu iha [[serámika pintura mean sira-nian|pintura mean]] [[Átika|átiku]] iha [[serámika]] ida [[Tarkínia]] nian, 480 seidauk Kristu ([[Muzeu Arte Kmanek sira-nia hosi Boston]]).]]
Liafuan ''omoseksuál'' ne'e íbridu [[lia-gregu]] nian no [[lia-latín]] nian ho elementu ulukna'in derivadu hosi liafuan gregu ''ὁμός'' "hanesan" (la relasionadu ho liafuan latinu ''homo'', "ema", hanesan iha ''Homo sapiens''), no nune'e tiha konota atu seksuál no afetivu sira entre ema sira ho seksu hanesan, inkluidu [[lezbianizmu]].<ref>«Etymology of Homosexuality» (ho lia-inglés). Universidade hosi Waterloo. Konsultadu iha 7 Setembru tinan 2007. Kópia arkivadu iha loron 25 Setembru tinan 2013.</ref> Liufuan ''[[gay]]'' jeralmente refere ba omoseksualidade manek, maibé nia bele hetan hodi ho sentidu boot liu atu refere ba ema [[LGBT]] hotu. Iha kontekstu seksualidade nian, lézbika refere de'it ba omoseksualidade inak. Liafuan "''lézbika''" hetan deriva hosi illa [[Grésia|gregu]] [[Lezbus]] nian, iha ne'ebé [[poezia|poetiza]] [[Safu]] hakerek tebetebes kona-ba ninian relasionamentu emosionál ho noi sira.<ref>Johnson, Marguerite; Ryan, Terry (2005). [https://books.google.com.br/books?id=HhjWNd2R1F8C&printsec=frontcover&dq=Sexuality+in+Greek+and+Roman+society+and+literature:+a+sourcebook&hl=pt-BR&sa=X&ved=0ahUKEwj_6cTq2unfAhWiHrkGHVRHAOgQ6AEIKTAA#v=onepage&q=Sexuality%20in%20Greek%20and%20Roman%20society%20and%20literature%3A%20a%20sourcebook&f=false Sexuality in Greek and Roman Society and Literature: A Sourcebook] (ho lia-inglés). [S.l.]: Psychology Press. p. 4. ISBN 9780415173315.</ref><ref>[https://www.dictionary.com/browse/lesbian «The definition of lesbian»]. ''www.dictionary.com'' (ho lia-inglés). Dictionary.com. Konsultadu iha loron 13 Janeiru tinan 2019.</ref> Adjetivu ''omoseksuál'' deskreve komportamentu, relasionamentu, ema sira, orientasaun etc... Forma adjetivu katak literalmente "seksu hanesan" no ne'e íbridu formadu hosi liafuan gregu "omo-" (forma ''ὁμός'' nian "hanesan") no "seksuál" hosi liafuan [[lia-latín]] medievál ''sexualis'' (hosi liafuan [[lia-latín]] klásiku ''sexus''). Loos duni liafuan ne'e to'o tiha ba [[lia-tetun]] hakat [[lia-portugés]].
 
Espesialista balu rekomenda sees kompletamente uzu termu nian ''omoseksuál'' dunitán ninia istória klíniku no tanba liafuan refere de'it
ba tipu ida komportamentu seksuál (hasoru sentimentu romántiku sira) no, portantu, iha konotasaun negativu.<ref>[https://www.glaad.org/reference «GLAAD Media Reference Guide - 10th Edition»]. ''www.glaad.org'' (ho lia-inglés). (nia sita matadalan sira estilu nian AP, NY Times, Washington Post). GLAAD. Iha loron 25 Agostu tinan 2011. Konsultadu iha loron 10 Maiu tinan 2007.</ref> Iha vizaun ne'ebé afirma katak problema la'ós termu ''omoseksualidade'', fali [[liafuan]] ''omoseksualizmu''. Espesialista sira iha literatura psikiátriku konkorda iha pozisiona kriasaun termu ''omoseksualizmu'' iha sékulu XIX, hale'u dékada 1860 nian ka 1870 nian, kriadu hosi diskursu médiku atu identifika sujeitu omoseksuál.<ref> Foucalt (1982), Weeks (2000), Costa (1992), Badinter (1993), Jagose (1996) no Fry (1982), nu'udar apontadu hosi Mariana de Moura Coelho, [http://repositorio.unb.br/bitstream/10482/7161/1/2010_MarianadeMouraCoelho.pdf "Sexualidades em questionamento: uma abordagem queer sobre Caio Fernando Abreu"], p.22 (ho lia-portugés) (haree bibliografia dokumentu nian ba verifikasaun obra sira-nian autór sitadu sira-nian).</ref><ref>Carlin dos Santos, Dayana Brunetto (2008). [http://www.fazendogenero.ufsc.br/8/sts/ST40/Dayana_Brunetto_Carlin_dos_Santos_40.pdf «Sexualidades e gêneros: questões introdutória»] (ho lia-portugés) (PDF). ''Fazendo Gênero 8 - Corpo, Violência e Poder''. UFSC. p. 4. Konsultadu iha loron 13 Janeiru tinan 2019.</ref> Bainhira sufiksu "-izmu" hetan utiliza atu referensia pozisaun [[filozofia|filozófiku]], [[ideolojia|ideolójiku]] no/ka sientífiku sira,<ref>Januário Francisco Megale (2007). [https://web.archive.org/web/20070512133640/http://www.culturabrasil.org/ismos.htm# «Alguns "ismos" das Ciências Sociais»] (ho lia-portugés). Konsultadu iha loron 11 Novembru tinan 2007. Arkivadu hosi orijinál iha loron 12 Maiu tinan 2007.</ref> psikólogu oin-oin afirma katak ninia utilizasaun erradu no uzadu iha pasadu nu'udar forma atu asosia nia ho [[transtornu mentál|distúrbiu mentál]] ka [[moras]].<ref> Melo Rezende, Cecília Luíza de; Tartáglia, Cláudia Campolina (iha Dezembru tinan 2010). «O homoerotismo em Caio Fernando Abreu: um cenário de preconceito e violência em Terça-feira Gorda» (ho lia-portugés). Vilavella. ''Revista FACEVV'' (5): 31-39</ref><ref>Iran Ferreira de Melo (2007). «A Concepção da Homossexualidade em textos jornalísticos: uma análise crítica da transitividade verbal» (ho lia-portugés) (PDF). Resife: UFPE. p. 18. Kópia arkivadu (PDF) iha loron 14 Maiu tinan 2013.</ref><ref>DIAS, Maria Berenice; PEREIRA, Rodrigo da Cunha (2004). ''Direito de Família e o Novo Código Civil'' (ho lia-portugés). Brazíl: Livraria do Advogado. ISBN 9788573483277.</ref><ref>de Araújo, Ludgleydson Fernandes; da Silva Cruz de Oliveira, Josevânia (iha loron 21 Dezembru tinan 2008). «A adoção de crianças no contexto da homoparentalidade» (ho lia-portugés). ''Arquivos Brasileiros de Psicologia''. 60 (3). ISSN 1809-5267.</ref> Iha léksiku balu, ''omoseksualizmu'' mosu definidu hosi prátika atu omoseksuál sira-nian, enkuantu termu ''omoseksualidade'' hetan aplika ba atrasaun sentimentál no seksuál. Mós tan ne'e, ema barak konsidera katak termu ''omoseksualizmu'' iha signifikadu pejorativu,<ref>[https://www.dicio.com.br/pejorativo/ «Pejorativo»] (ho lia-portugés). ''Dicio''. Konsultadu iha loron 13 Janeiru tinan 2019.</ref> no ne'e halo tiha katak ohin termu utilizadu liu hosi ema sira ne'ebé iha vizaun negativu omoseksualidade nian.<ref name="Latuf">Latuf Isaias Mucci. [http://archive.is/7loE «Homoerotismo»] (ho lia-portugés). E-Dicionário de Termos Literários. Konsultadu iha loron 4 Dezembru tinan 2010. Kópia arkivadu iha loron 28 Jullu tinan 2012.</ref> Nune'e mós, adosaun forma rua hotu nian importante iha naran kampu ida. Termu "omoseksualizmu" hetan utiliza ho frekuénsia, porezemplu, kolokialmente hanesan iha obra akadémiku sira no disionáriu famozu sira [[lia-portugés brazileiru]], nu'udar sinónimu "omoseksualidade" nian lahó distinsaun entre liafuan rua hotu,<ref>Dicionário Houaiss, verbete "homossexualismo" (ho lia-portugés); Dicionário Aurélio, verbete "homossexualismo" (ho lia-portugés).</ref><ref>[http://www.aulete.com.br/homossexual. «Significado de homossexualismo»] (ho lia-portugés). ''www.aulete.com.br.'' Dicionário Caldas Aulete. Konsultadu iha loron 13 Janeiru tinan 2019.</ref> enkuantu iha dokumentu seluseluk "-izmu" no ninia nahan [[patolojia|patolójiku]] hetan sees no "-dade" hetan adota ne'ebé katak ''modu ezisténsia nian''.<ref>Sacconi, Luiz Antonio (1997). ''[https://books.google.com.br/books?id=PcCrAAAACAAJ&dq=Minidicion%C3%A1rio+Sacconi&hl=pt-BR&sa=X&ved=0ahUKEwjb_LumkevfAhXKipAKHXqNDZQQ6AEIKTAA Minidicionário Sacconi da língua portuguesa]'' (ho lia-portugés). [S.l.]: Atual. pp. 376–377. ISBN 9788570568403.</ref><ref>Galvanini, Gabriela Ferreira (2009). «A Homossexualidade no direito e outros aspectos» (ho lia-portugés). Etic. 5 (5): 3.</ref> To'o oras ne'e iha akadémiku sira ne'ebé, tuir [[Jurandir Freire Costa]] nia proposta, sees termu rua hotu no prefere ''omoafetividade'' banati-tuir karater "pejorativu" ne'ebé liafuan rua seluk hetan utiliza ho (termu ne'e hetan kria orijinariamente hosi psikanalista alemaun [[Sándor Ferenczi]], iha 1911, ho asentimentu [[Sigmund Freud|Freud]] nian).<ref>Freire Costa, Jurandir (1988). «Homossexualismo/Homoerotismo». ''[https://books.google.com.br/books?id=_gxZAAAAMAAJ&q=%C3%89tica+e+o+Espelho+da+Cultura&dq=%C3%89tica+e+o+Espelho+da+Cultura&hl=pt-BR&sa=X&ved=0ahUKEwjx5-K2k-vfAhUEHJAKHRG6AewQ6AEIKTAA A ética e o espelho da cultura]'' (ho lia-portugés). Riudejaneiru: Rocco. p. 25.</ref>
[[Imajen:Homosexual.jpg|thumbminiaturadaimagem|rightdireita|Mensaun ida-uluk termu ''omoseksuál'', iha 1869, ne'ebé hetan hakerek tiha hosi [[Karl Maria Kertbeny]].]]
Aparisaun koñesidu ida-uluk termu ''omoseksuál'' iha impresaun hetan hasoru tiha iha panfletu 1869, publikadu anónimamente hosi [[romanse|romansista]] [[Alemaña|alemaun]] ne'ebé moris-mai iha [[Áustria]], [[Karl Maria Kertbeny]],<ref>[http://web.archive.org/web/19990818235501/http://www.gayhistory.com/rev2/events/1869b.htm «Kertbeny Coins "Homosexual"»] (ho lia-inglés). Gay History. 1998. Konsultadu iha loron 7 Setembru tinan 2007. Kópia arkivadu iha loron 18 Agostu tinan 1999.</ref> enkuantu nia argumenta hasoru lei [[Prúsia]]nu hasoru [[sodomia]].<ref>Feray, Jean-Claude; Herzer, Manfred (1990). [https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1300/J082v19n01_02 «Homosexual Studies and Politics in the 19th Century: Karl Maria Kertbeny»]. ''Journal of Homosexuality''. 19 (1). doi:10.1300/J082v19n01_02</ref><ref name="Kertbeny">[«Biography: Karl Maria Kertbeny»] (ho lia-inglés). ''www.gayhistory.com''. Gay History. 1998. Konsultadu iha loron 7 Setembru tinan 2007. Kópia arkivadu iha loron 19 Agostu tinan 1999.</ref> Iha [[1879]], [[Gustav Jäger]] uza tiha Kertbeny nia termu sira iha ninia livru ''Die Entdeckung der Seele'' ([[1880]]).<ref name="Kertbeny">[«Biography: Karl Maria Kertbeny»] (ho lia-inglés). ''www.gayhistory.com''. Gay History. 1998. Konsultadu iha loron 7 Setembru tinan 2007. Kópia arkivadu iha loron 19 Agostu tinan 1999.</ref> Iha 1886, [[Richard von Krafft-Ebing]] uza termu sira ''omoseksuál'' no ''eteroseksual'' ho ninia livru ''Psychopathia Sexualis'', provavelmente empresta tiha hosi Jäger. Krafft-Ebin nia livru populár loos entre leigu sira no médiku sira, portantu termu "''eteroseksuál''" no "''omoseksuál''" sai tiha aseitu liu hotu atu dezigna [[orientasaun seksuál]].<ref name="Kertbeny">[«Biography: Karl Maria Kertbeny»] (ho lia-inglés). ''www.gayhistory.com''. Gay History. 1998. Konsultadu iha loron 7 Setembru tinan 2007. Kópia arkivadu iha loron 19 Agostu tinan 1999.</ref><ref>[http://web.archive.org/web/20071004223140/http://www.kino.com/psychopathia/history.html «Psychopathia Sexualis»]. Kino.com. Konsultadu iha loron7 Setembru tinan 2007. Kópia arkivadu iha loron 4 Outubru tinan 2007.</ref> Nane'e, termu nia uzu daudauk iha ninia abut sira iha tradisaun abranjente [[sékulu XIX]] [[taksonomia]] nian personalidade nian. Sira-ne'é kontinua influénsia dezenvolvimentu konseitu modernu nian orientasaun seksuál, no hetan asosia ba [[domi romántiku]] no ba identidade, aleinde ninia signifikadu orijinál, ne'ebé seksuál exklusivamente.<ref>Barbo, Daniel (2008). ''O Triunfo do Falo: Homoerotismo, Dominação, Ética e Política na Atenas Clássica'' (ho lia-portugés). Riudejaneiru: Editora E-papers. ISBN 9788576501480.</ref><ref>Heilborn, Maria Luiza (2004). [Dois é par: gênero e identidade sexual em contexto igualitário] (ho lia-portugés). [S.l.]: Garamond. ISBN 9788576170303. Konsultadu iha loron 3 Dezembru tinan 2010.</ref>
 
=== Termu seluseluk ===
Biar autór sira-uluk mós hodi tiha adjetivu ''omoseksuál'' atu refere ba kualkér kontekstu ''omo'', i.e. seksu hanesan nian (hanesan konversatóriu ka eskola eskluzivu ba menina sira), ohin termu ne'e hetan hodi eskluzivamente ho referénsia ba atrasaun, ba atividade no ba orientasaun omoseksuál. Termu [[omososialidade|omososiál]] hetan hodi oras ne'e atu deskreve kontekstu sira seksu hanesan nian ne'ebé la'ós espesífikamente seksuál.<ref>Alphen, Ernst van (10 Marsu tinan 2005). [https://books.google.com.br/books?id=Lymtn2HE8wkC&pg=PA99&dq=term+homosocial&hl=pt-BR&ei=jXP6TOqfAYus8AbRrtDfCg&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CCYQ6AEwAA#v=onepage&q=term%20homosocial&f=false Art in Mind: How Contemporary Images Shape Thought] (ho lia-inglés). [S.l.]: University of Chicago Press. ISBN 9780226015293. Konsultadu iha loron 4 Dezembru tinan 2010.</ref> Mós iha liafuan referente ba domi ba seksu hanesan, ''omofília''.<ref>[MOSER, Antônio (2002). ''O enigma da esfinge: a sexualidade'' (ho lia-portugés). Brazíl: Editora Vozes. ISBN 85-326-2595-9, p. 227 no 275.</ref> Sikat termu seluseluk, "Mane sira ne'ebé halo seksu ho mane sira" (ho uzu iha komunidade médiku bainhira sira debate, espesífikamente, atividade omoseksuál sikat mane sira), "[[omoerotizmu]]" (iha kontekstu obra sira-nian arte nian), "[[bi-kuriozu|eterofleksível-bi-kuriozu]]" (referente ba ema ida ne'ebé identifika an eteroseksuál maibé, okazionalmente, nia sente ka hatudu interese ho ema ida seksu hanesan nian) no "[[metroseksualizmu|metroseksuál]]" (referente ema ida lae gay vaidozu no ho gostu sira estereótipu gay nian ho hahán, moda no ''design'') hetan inklui.<ref>Villela, Fernando (Agostu tinan 2004). «Vitaminando o Dicionário». (ho lia-portugés) ''Revista Trip'' (125).</ref><ref>García, Wilton (2004). [https://books.google.com.br/books?id=mbomAQAAIAAJ&q=isbn:8590368637&dq=isbn:8590368637&hl=pt-BR&sa=X&ved=0ahUKEwi89IeV3OvfAhX2E7kGHRO0CI0Q6AEIKTAA ''Homoerotismo & imagem no Brasil.''] (ho lia-portugés) [S.l.]: FAPESP. pp. 36–37–38. ISBN 9788590368632</ref><ref>Barbo, Daniel (2008). ''O Triunfo do Falo: Homoerotismo, Dominação, Ética e Política na Atenas Clássica'' (ho lia-portugés). Riudejaneiru: Editora E-papers. ISBN 9788576501480.</ref>
 
Liña 33:
Biar liafuan ''gay'' hetan uza hanesan denominadór komún entre mane no feto omoseksuál no [[biseksualidade|biseksuál]] sira, uzu ne'e beibeik hetan kontesta, dunitán karan individuasaun nian lubun seluseluk nian variasaun seksuál nian, ne'ebé reivindika identidade autónomu, independente, rasik.<ref name="Balka">Balka, Christie; Rose, Andy (2004). ''Duplamente Abençoado''. Riu de Janeiru: Editora Record. ISBN 85-01-05159-4.</ref> Espesialista balu hakerek tiha katak ne'e rasik, la de'it lubun sira-nian interese ne'e nian, maibé kualkér lubun umanu seluk ida-nian.<ref>Julia, Sudbury (2003). ''[https://books.google.com.br/books?id=BVgBHjN9GkAC&lpg=PA138&dq=gay%20identidade%20autonoma&pg=PA138#v=onepage&q&f=false Outros Tipos de Sonhos: Organização de Mulheres Negras e Políticas de Transformação]'' (ho lia-portugés). [S.l.]: Selo Negro. p. 138. ISBN 9788587478078. Konsultadu iha loron 3 Dezembru tinan 2010</ref><ref>Grossi, Miriam Pillar; Uziel, Anna Paula; Mello, Luiz (2007). ''[https://books.google.com.br/books?id=6dups_epXgoC&lpg=PA413&dq=gay+identidade+autonoma&pg=PA413&hl=pt-BR#v=onepage&q=gay%20identidade%20autonoma&f=false Conjugalidades, parentalidades e identidades lésbicas, gays e travestis] (ho lia-portugés). [S.l.]: Editora Garamond. p. 413. ISBN 9788576171218. Konsultadu iha loron 3 Dezembru tinan 2010.</ref>
 
== Istória ==
[[Imajen:Woman spying on male lovers.jpg|thumbminiaturadaimagem|Feto ida espiona kazál ida mane amante sira-nian. [[Rai-Xina]], [[dinastia Qing]].]]
Tuir [[istória]] umanidade nian, omoseksualidade nia aspetu individuál sira hetan admira ka kondena hetan, haktuir norma seksuál vijente sira iha kultura oioin no otas oioin iha ne'ebé sira akontese tiha.
 
Liña 43:
Figura istóriku barak -ne'ebé inklui [[Sókrates]], [[Lord Byron]], [[Eduardu II]] no [[Adrianu]]- iha tiha termu sira hanesan ''omoseksuál'' ka ''biseksuál'' ne'ebé hetan aplika ba sira. Liña komún ida argumentu [[konstrutu sosiál|konstrusionista]] nian maka la ema ida, iha [[Otas Lakin]] ka iha [[Otas Klarak]], esperimenta omoseksulidade hanesan nu'un seksualidade eskluzivu ka permanente nian. [[John Boswell]] kombate tiha argumentu ne'e hodi sita sira hakerek lakin sira-nian gregu Plataun nian, ne'ebé deskreve individuu sira ne'ebé hatudu omoseksualidade eskluzivu.<ref>BOSWELL, John (1980). ''Christianity, Social Tolerance, and Homosexuality: Gay People in Western Europe from the Beginning of the Christian Era to the Fourteenth Century''. Chicago: University of Chicago Press. ISBN 9780226345369.</ref>
 
=== Áfrika ===
[[Imajen:Mastaba of Niankhkhum and Khnumhotep embrace.jpg|thumbminiaturadaimagem|[[Khnumhotep no Niankhkhnum]]; Rejistu uluk uniaun omoseksuál nian istória nian ([[Circa|ca.]] 2400 molok Kristu).]]
Biar espresaun omoseksuál hetan ignora ka suprime hosi esploradór europeu no kolonialista sira beibeik, mós ne'e maka prezente iha Áfrika kahorik no espresaun ne'e kaer tiha variedade ida forma sira nian. Antropólogu Stephen Murray no Will Roscoe konta tiha katak feto [[Lezotu|lezotiana]] sira envolve an ho fafutuk sira "menon naruk nian no erótiku" ne'ebé hetan bolu ''motsoalle''.<ref>Murray, Stephen O.; Roscoe, Will (iha loron 3 Fevereiru tinan 2001). ''[https://books.google.com.br/books?id=ZjbESL6YWU0C&dq=isbn:0312238290&hl=pt-BR&sa=X&ved=0ahUKEwiLzYz4hOzfAhX_IbkGHbWPCPYQ6AEIKTAA Boy-Wives and Female-Husbands: Studies in African Homosexualities]'' (ho lia-inglés). [S.l.]: Palgrave Macmillan. ISBN 9780312238292</ref> [[E. E. Evans-Pritchard]] mós rejista tiha katak asua'in [[Zande]] sira hosi [[Kongu-Kinxasa|Kongu]] nia Tasi-feto baibain kaer tiha amante klosan sira seksu manek nian entre otas tinan sanulu-resin-rua no ruanulu, ne'ebé tulun ho knaar umak sira no pratika [[seksu interkrurál]] ho sira-nia kaben-na'in sira tuan liu. Prátika ne'e mate ona iha inísiu [[sékulu XX]] nian, depoizde europeu sira konkista tiha kontrole rain afrikanu sira-nian, maibé ne'e konta tiha ba Evans-Pritchard hosi katuas sira hodi ne'ebé nia ko'alia tiha.<ref>Evans‐Pritchard, E. E. (iha Dezembru tinan 1970). [https://anthrosource.onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1525/aa.1970.72.6.02a00170 «Sexual Inversion among the Azande»]. ''American Anthropologist'' (ho lia-inglés). 72 (6): 1428–1434. ISSN 1548-1433. doi:10.1525/aa.1970.72.6.02a00170.</ref>
 
Rejistu uluk kazál omoseksuál nian iha istória jeralmente hetan konsidera ne'e [[Khnumhotep no Niankhkhnum]], kazál [[Ejitu|ejípsiu]] seksu manek nian, ne'ebé moris tiha hadulas 2400 molok Kristu. Kazál ne'e hetan pinta durante re'in ida, poze íntimu liu hotu iha [[arte ejípsiu]], no hetan hale'u hosi sira ne'ebé parese sira-nia erdeiru sira.<ref>Dowson, ''op.cit.'', pp.96ff.</ref>
 
=== Amérika ===
[[Imajen:Catlin - Dance to the berdache.jpg|thumbminiaturadaimagem|''Dansa Berdaxe nian''<br />Dansa serimoniál Nasaun Sac no Fox nian atu selebra [[espíritu-rua]]. George Catlin (1796–1872); [[Smithsonian Institution]].]]
Entre [[povu kahorik sira Amérika nian]], molok kolonizasaun europeu, omoseksualidade nia forma klisuk ida hetan foka iha figura [[espíritu-rua]] nian. Normalmente, indivíduu ne'e hetan tada saan iha moris; depoizde inan-aman hili tuir dalan ne'e ba sira-nia oan no bainhira kosok-oan aprova papél ne'e, nia hetan hakiak hodi natoon atu aprende lisan sira jéneru nian ne'ebe nia hili tiha. Jeralmente, [[espíritu-rua]] sira maka [[matan-dook]] ne'ebé hetan respeita hanesan ema ne'ebé iha beran sira aleinde sira-ne'ebá matan-dook klisuk sira-nian. Sira-nia vida seksuál ho suku nia membru klisuk sira seksu hanesan nian.<ref> Roscoe, Will (1991). ''[https://books.google.com.br/books?id=drd1AAAAMAAJ&q=isbn:0826312535&dq=isbn:0826312535&hl=pt-BR&sa=X&ved=0ahUKEwix5pbLhuzfAhU0CrkGHTj-BYgQ6AEIKTAA The Zuni Man-woman]'' (ho lia-inglés). [S.l.]: University of New Mexico Press. p. 5. ISBN 9780826312532</ref><ref>Gilley, Brian Joseph (2006). ''[https://books.google.com.br/books?id=cTKo-6SUUVoC&printsec=frontcover&dq=isbn:0803271263&hl=pt-BR&sa=X&ved=0ahUKEwjmq_D4huzfAhVIFpAKHUnnBe0Q6AEIKTAA#v=onepage&q&f=false Becoming Two-spirit: Gay Identity and Social Acceptance in Indian Country]'' (ho lia-inglés). [S.l.]: U of Nebraska Press. ISBN 9780803271265</ref>
 
Liña 57:
Konkistadór europeu sira hetan hata'uk bainhira sira-ne'e deskobre tiha katak [[sodomia]] hetan pratika publikamente entre povu indíjena sira. Europeu sira habeur elimina [[espíritu-rua|berdaxe]] sira (hanesan españól sira bolu tiha prátika [[espíritu-rua]] sira-nian) hodi penalidade laran-asu sira, hanesan ezekusaun públiku, iha ne'ebé ema hetan sunu no hetan lees ho pedasuk sira hosi asu sira.<ref>Coello de la Rosa, Alexandre (iha loron 15 Agostu tinan 2002). Informasaun hetan hasoru iha ''Introduction''. [http://www1.udel.edu/LAS/Vol3-2Coello.html#Introduction «"Good Indians", "Bad Indians", "What Christians?": The Dark Side of the New World in Gonzalo Fernández de Oviedo y Valdés (1478-1557)»]. ''Delaware Review of Latin American Studies'' 3 (2).</ref>
 
==Referénsia sira==
[[Kategoria:LGBT]]
[[Kategoria:Orientasaun sexuál]]